PRvá časť
Takže nedávala som sem príspevky tak teraz to nahradíme: Cez tie mesiace som sa venovala upírom a ich existencii. Som len na začiatku no túto tému tu budeme mať často. Budem sa jej venovať aj naďalej ale s menším nasadením. Najprv pár legiend po ních moj názor. Stalo sa to v roku 1725
v dedinke Kisilovy v Uhrách. Asi tri týždne po pohrebe istého Petra Plogojoviče v dedine ochorelo niekoľko osôb. V nasledujúcich ôsmych
dňoch umrelo deväť z osôb, starých aj mladých a to po veľmi krátkej
jedno až dvojdňovej chorobe. Všetci na smrteľnej posteli tvrdili, že večer
k ním prišiel Plogojovič, ktorý si ľahol na nich stlačil hrdlo a cucial
z nich krv. Aby sa zabránilo ďalšiemu nešťastiu rozhodlo sa otvoriť
Plogojevičov hrob a mrtvolu spáliť. Prv, než tak mohli spraviť, museli sa
obrátiť na cisárskeho miestodržiteľa a miestneho farára. Tí sa zpočiatku
zdráhali, ale keď obyvatelia hrozili odsťahovanim, podrobili celú záležitosť
súdnemu dvoru do Belehradu, z kadial boli poslaní dvaja úradní učenci. Po
exumácií všetkých, ktorí zomreli v posledných šiestich týždňoch. Po
otvorení Plogojevičového hroba našli zachovalú mŕtvolu, ktorá nevykazovala
najmenšie náznaky rozkladu. Oči mal otvorené a hrob vôbec nezapáchal,
preto bol k veci privolaný aj cisárský dôstojník z Gradišky, ktorý do
úradného protokola uviedol následovné:
Odobral som sa z Gradišky do menovanej obce Kisilovy, aby som prehliadol už
vykopané telo Petra Plogojoviča a podľa skutočností pravdy som zistil
toto: Za prvé nebolo tu ani stopy po onom zápachu, aký pociťujeme z hrobu
a z tela mŕtveho. Telo, ktorého nos bol iba trochu splasklý, bolo
zcela čerstvé, vlasy, fúzy aj nechty, ak staré tak vypadali, tak ich nahradili
ceľkom nové, stará koža, ktorá bola trochu belavá, sa lúpala a novou bolo
pod nu vidiet. Tvár, ruky aj nohy a vôbec celé telo bolo, také, že za
život nemohlo lepšie vyzerati. V ústach som spatril, nie bez uzasu, trochu
cerstvej krvi, ktorú podľa všeobecných výrokov z tých ktorých zabil. Keď
sme pop aj ja uvideli toto divadlo, pri čom ľud bol stále viac rozčúlenejší
a tiež vystrašenejší, pripravili všetci poddany rychlo kôl, ktorý
zahrotili, priložili ho k mŕtvemu telu na misto, kde by malo byť srdce,
aby bolo prebodnuté, a pri prebodnutí nie len, že sa mnoho krvi ukázalo
z úst a uší, a síce uplne čerstvej, objavili as tiež iné pusté
známky, ktorých sa z respektu pomíjam. Potom zmienené telo bolo podľa
zvyklostí spálené na popoľ, čo vysoko slávnemu úradu oznamujem a zároveň
oddane a najposlušnejšie prosím, aby, keby sa tu objavili nejaké chyby,
neboli pričítané mne, ale ľudu, ktorý bol strachom bez seba.
___________________________________________________
Jedným z najlepšie zdokumentovaných, najznámejších a zároveň najzáhadnejších je prípad z dedinky Medvedija v Srbsku o ktorom, sa tiež zachoval úradný
dokument, ktorý budem citovať. Názov znie „VISIUM ET REPERTUM strán takzvaných
upírov, alebo aj vysávačov krvi v Medvediji v Srbsku na tureckej
hranici 1. januára 1732.“
Po opätovných oznámeniach, že v dedine Medvedija v Srbsku tzv. Upíri biedne
zniesli zo sveta mnoho osôb vysajúc im krv, bol som na rozkaz tunajšieh
vrchného veliteľstva spolu s pánmi dôstojníkmi a dvoma k tomu ustanovenými
vojenskými ránhojičmi vyslaný, aby som vec podrobne vyšetril. Toto vyšetrovanie
sme vykonávali za prítomnosti veliteľa setniny hajduků , kapitána Goršice
Hadnaka barjaktara a starších hajduckej dediny. Títo vypočutí jednohlasne
vyhlásili, že asi pred piatimi rokmi jeden tamojší hajduk Arnold Paole, ktorý
si zlomil väz pádom z voza, za svojho života často rozprával , že bol často
počas svojho pobytu v Gosove, v tureckom Srbsku sužovaný upírom, a že len keď
zjedol hlinu z hrobu tohto upíra a potrel sa jeho krvou, bol zbavený jeho
prenasledovania.
Vlastná skúsenosť ak si pozriete viac legiend nájdete na nete. Tak zistíte že v zápisoch lekárov je písané ako boli prepchatý krvou. Moja skúsenosť išly sme na cintorín bol pohreb. Teta bola niekoľko dní mrtvá okolo 12. Pohreb sa zariadovAľ veľmi pomali teda sa to predĺžilo. Ako ju viezly na vrch striekala z nej krv. Teta bola úplne normálny človek to vieme na isto. Teda je možné že ľudia v sebe mali krv dlhšie. Po niekoľkch dňoch je telo také isté (Ďalší fakt). Moj dedko po niekoľkých rokoch myslím že po 8 rokoch bol stále taký ako keď ho pochovávali. Teda všetko je možné. Nevieme či sú zápisy správne. Verím v upíroch aj v to že existujú. No je veľa faktou ktoré možeme vyvrátiť. Moj úsudok je taký že upíri existovali no ľudia sa báli písať pravdu o ich zneškodnení.